Okruh dôvodov prečo sa na jazerách tvorí hustá, mazľavá pena sa zužuje.
V projekte Zdravá voda – porovnanie kvality jazerných vôd v Senci sme sa po výsledkoch z prvej fázy projektu rozhodli zopakovať vybrané odbery vzoriek a zrealizovali sme analýzy prostredníctvom akreditovaného laboratória spoločnosti ALS SK s.r.o.. Vzhľadom na finančné možnosti nášho OZ sme sa zamerali na tri dôležité ukazovatele – nepolárne extrahovateľné látky (NEL), celkový organický uhlík (TOC) a z ťažkých kovov sme vybrali ortuť (Hg). Práve očakávané výsledky NEL a TOC by mohli objasniť, prečo sa na Slnečných jazerách a na Striebornom jazere vytvára hustá, na dotyk mastná pena, a zvýšené hodnoty ortuti by mohli signalizovať inú environmentálnu záťaž napr. zo starej skládky alebo iných odpadov. (vysvetlivky nájdete aj nižšie v texte pod tabuľkou)
NEL sú skupinovým ukazovateľom nepolárnych extrahovateľných látok, medzi ktoré patria najmä rôzne ropné, olejové, tukové a uhľovodíkové látky. Zvýšené hodnoty TOC by zase mohli zodpovedať za zvyšky odumretých rastlín a rias, odumretých mikroorganizmov, výkalov (ľudské aj zvieracie), zvyšky jedál, hnojív a rôznych iných odpadových látok. Preto sme tieto dve kategórie NEL a TOC zaradili na základe doterajších zistení a diskusii s odborníkmi do nových rozborov. Teoreticky sme považovali niektoré zložky NEL alebo TOC za pravdepodobnú príčinu penenia všetkých troch seneckých jazier – Slnečných, Strieborného a v menšom meradle aj Gulášky (Čiernovodského jazera)
Výsledky rozborov a ich následná analýza sú pre čistotu jazerných vôd skôr povzbudením.
Pri ortuti bol výsledok vo všetkých troch jazerách <0,01 µg/l, teda pod hranicou stanoviteľnosti použitej metódy. Pre porovnanie, najvyššia prípustná koncentrácia environmentálnej normy kvality pre ortuť vo vnútrozemských povrchových vodách je 0,07 µg/l. Limitná hodnota v prípade obsahu ortuti vo vode na kúpanie ale nie je vyhláške MZ SR definovaná – znamená to, že predpis pre vodu na kúpanie neposudzuje ortuť prostredníctvom samostatnej číselnej medznej hodnoty, takže ani neskúma jej prítomnosť vo tomto druhu vôd.
Na Slnečných jazerách a na Striebornom jazere sme teda merali aj spomínané NEL – látky zahŕňajúce najmä nepolárne ropné a olejové zložky. Laboratórium ich stanovovalo dvoma metódami. Výsledky boli <0,05 mg/l (pri filtrovanej metóde) a <0,10 mg/l (pri celkových NEL). Hodnota uvádzaná pre kvalitu povrchovej vody je 0,10 mg/l. Limitná hodnota v prípade obsahu NEL vo vode na kúpanie opäť nie je vo vyhláške MZ SR definovaná, ani sa neskúma.
Celkový organický uhlík (TOC) dosiahol na Slnečných jazerách 3,83 mg/l a na Striebornom jazere 2,92 mg/l. Referenčná hodnota podľa požiadaviek na kvalitu povrchovej vody je 11 mg/l. TOC však vypovedá o celkovom organickom zaťažení vody, nie o jeho konkrétnom pôvode. Limitná hodnota v prípade obsahu TOC vo vode na kúpanie taktiež nie je vo vyhláške MZ SR definovaná.
Link na výsledky protokolov laboratória ALS SK s.r.o.
Tieto výsledky z protokolov spoločnosti ALS SK s.r.o. znamenajú, že nové akreditované rozbory nepotvrdili problematické hodnoty NEL, ani hodnoty ortuti z prvého kola meraní a ani TOC v týchto odberoch nevykazuje neprimerane vysoké organické zaťaženie. To je pre jazerné vody v Senci dobrá správa. Za všetkým je akreditovaný odber vzoriek – teda kompetentnosť organizácie vykonávať konkrétny typ vzorkovania podľa definovaných postupov, posúdených a povolených akreditačným orgánom. Na rozdiel od prvej fázy projektu bol tentoraz vykonaný akreditovaný odber vzoriek spoločnosťou ALS SK s.r.o. Práve spôsob odberu, konzervácie, transportu a skladovania vzoriek spoločnosťou CHEMPAL s.r.o. v prvej fáze projektu mohol ovplyvniť výsledok prvých analýz. Z dostupných podkladov laboratórií však nie je možné určiť, prečo sa výsledky oboch fáz projektu tak výrazne líšia. Rozdiely skrátka pripisujeme na vrub neakreditovaným odberom vzoriek v prvej fáze projektu a spoločnosti CHEMPAL s.r.o.
Čo teda spôsobuje tak výrazné penenie vôd seneckých jazer?
Pozitívom je to, že dnes už vieme, ktoré 2 oblasti s vysokou pravdepodobnosťou toto PENENIE NESPÔSOBUJÚ a tým sa okruh dôvodov prečo voda pení, výrazne zužuje.
Voda v jazerách je navyše tento rok na pohľad mimoriadne čistá, (článok píšeme 13.8.2026) no napriek tomu, sa najmä pri veternom počasí na Slnečných jazerách a aj na Striebornom jazere stále vytvára hustá biela pena, ktorá na dotyk pôsobí mastne a na brehu dokáže pretrvávať celé hodiny. Na Čiernovodskom jazere toto penenie pozorujeme v podstatne menšom rozsahu. Zámerne sme preto projekt nastavili tak, aby bolo možné porovnať kvalitu všetkých troch jazier, ktoré aj opticky nepôsobia rovnako čisto. Chceli sme sa oprieť o fakty a dáta, pretože doteraz dáta v takejto štruktúre a porovnaní neexistovali. Ukončená II. fáza projektu nepotvrdila podozrenie, že penenie spôsobujú nejaké ropné latky alebo oleje napríklad z 30 ročnej skládky nad mestom, alebo že penenie spôsobuje nadmerné množstvo odumretej organickej hmoty, fekálie, či hnojivá z okolitých polí alebo iné odpady obsahujúce uhlík. Dnes teda s väčšou určitosťou vieme, čo penenie vôd nespôsobuje.
Samotná pena však zatiaľ laboratórne analyzovaná nikdy nebola…
ZÁVER II. fázy projektu.
Nové výsledky teda nepodporujú hypotézu, že príčinou je zvýšené množstvo NEL alebo vysoké celkové organické zaťaženie jazerných vôd. Nevysvetľujú však ale, čo penu v skutočnosti vytvára. Na to odpoveď stále nemáme ale s určitosťou je možné povedať, že odpoveď sa nachádza v samotnej vode, prípadne vo vzorke peny.
Ďalší krok preto musí byť ešte cielenejší: je potrebné analyzovať samotnú penu a odobrať vzorky zo Slnečných jazier a Strieborného jazera, z miest, kde sa pena tvorí masívne a porovnať výsledky z miestami, kde sa naopak pena netvorí. A to vrátane Čiernovodského jazera ako opticky najčistejšieho jazera. Zmysel má zamerať sa najmä na povrchovo aktívne látky a ďalšie možné prírodné či antropogénne príčiny penenia jazerných vôd.
Takéto plošnejšie odborné skúmanie už ale presahuje finančné možnosti nášho občianskeho projektu. Preto chceme s našimi doterajšími výsledkami osloviť príslušné orgány (RÚVZ) a požiadať ich o ďalšie odborné preverenie a kvalifikovanú odpoveď prečo jazerné vody v Senci produkujú mastnú, bielu penu.
Dobrá správa teda je, že pôvodné podozrenia opakované akreditované rozbory nepotvrdili. Otázka, prečo naše jazerá penia a čo túto penu vytvára, však zostáva otvorená. S výsledkami sa preto obrátime na RÚVZ a požiadame o odbornú spoluprácu pri ďalšom preverení jej pôvodu.
Veríme, že po oslovení RÚVZ očakávané odpovede transparentne uzrú svetlo sveta, na čo rozhodne dohliadneme.
Ďakujeme za vašu podporu a ak máte k nášmu projektu alebo výsledkom akékoľvek otázky alebo vaše postrehy, či návrhy, napíšte nám ich do komentára. Ďakujeme!
Komentáre